Vírusové ochorenia a imunita ako účinný nástroj prevencie
Ochorenie daného typu je jedným z najčastejšie vyskytujúcich sa infekcií, najmä v súvislosti s dýchacími cestami. Takzvaná chrípkový sezóna je už dnes relatívne bežným javom, no aj napriek tomu ju netreba podceňovať a každý z nás by mal minimálne poznať určité opatrenia a správnu formu prevencie.
Určitá kolektívna zodpovednosť je dôležitá hlavne v období rýchlo širiacej sa epidémie, čo je výsledkom nových, vysoko infekčných nákaz. Hneď na začiatok považujeme za potrebné povedať, že podstatné je zachovať kľud a uvedomelosť. Podobne ako pri opatreniach voči iným infekčným chorobám, aj tu stačí dodržiavať určité zásady.
Čo je to vírus?
Pod pojmom vírus si môžeme predstaviť malú časticu s dedičnou informáciou a bielkovinovým obalom. Podobne ako každý živý organizmus, aj vírusy bojujú o prežitie. A pretože nemajú vlastný mechanizmus na syntézu bielkovín, parazitujú na iných. Naše telo následne produkuje antivirotické látky, ktoré zabránia prechodu na iné bunky. Imunitná reakcia je v tomto prípade prírodzená obrana tela pred cudzorodými časticami.
Príčinou prevažnej väčšiny ochorení sú tzv. rinovírusy, ktoré spôsobujú až 50 percent všetkých ochorení respiračného charakteru. Vďaka svojej štruktúre sa môžu veľmi ľahko šíriť, meniť a prispôsobovať aktuálnym podmienkam. Takto upravený vírus vníma náš organizmus ako jednu veľkú neznámu proti ktorej nie je schopný úspešne sa brániť. Aj to je jedným z dôvodov prečo si bežná chrípka zachováva svoju každoročnú tradíciu, respektíve veľmi typickým obdobím je práve jar alebo jeseň.
Zdrojom nákazy býva prevažne už chorý človek. Medzi základné symptómy spadajú bolesti hrdla, upchatý nos, celková únava a hlavne zvýšená teplota. Menej komplikovaný priebeh sa odhaduje na 3 až 7 dní, v ojedinelých prípadoch možno hovoriť o trvaní v rozsahu dvoch týždňov. Samozrejme, je to veľmi individuálne, určite poznáte z vlastnej skúsenosti 🙂
Účinná prevencia
Medzi základné opatrenia patrí určite dodržiavanie zásad osobnej hygiény, konkrétne častejšie umývanie rúk a ich pravidelná dezinfekcia. Taktiež dôležité je primerané obliekanie sa (počas chladného obdobia) a časté vetranie v uzatvorených priestoroch. Niektoré odporúčania zahŕňajú aj obmedzenie častého pozdravu ako napríklad podávanie rúk (berte to s určitou rezervou). V neposlednom rade sa pokiaľ možno vyhnite kontaktu s chorými ľuďmi.
Samozrejmosťou je správna životospráva a dostatok potrebných látok, ktoré si v rámci prípadného nedostatku je možné zabezpečiť prostredníctvom kvalitných výživových doplnkov. Podstatou správneho budovania imunitného systému je aj dostatočný spánok a otužovania.
Pokiaľ ide o chrípku, pravdepodobne najúčinnejšou prevenciou z lekárskeho hľadiska je očkovanie. Elementárnym princípom je tvorba protilátok, ktoré zabraňujú vzniku ochorenia alebo dokážu zmierniť priebeh prípadného ochorenia.
Vitamín C nestačí…
Zvýšený príjem vitamínu C v rôznej forme vie byť určite nápomocný, pretože skracuje dĺžku trvania a predovšetkým znižuje celkovú závažnosť. Avšak posledné štúdie potvrdili, že poznáme ďalší vitamín, ktorý zohráva významnú rolu v stimulácii nášho imunitného systému.
Na rad prichádza totiž vitamín D3, ktorý je schopný podieľať sa na vyše 200 životne dôležitých procesov. Vyše 60% slovenskej populácie pritom trpí jeho nedostatkom. Tento prvok je prirodzene vyskystujúca sa forma déčka, ktorý vzniká v koži v dôsledku aktivácie slnečným žiarením. To v konečnom dôsledku súvisí so spomínaným pobytom na čerstvom vzduchu. Denná dávka vitamínu D3 u dospelého človeka by sa mala v závislosti od viacerých faktorov pohybovať v rozmedzí 1000 – 2 000 I.U.
Nakoľko je možné prostredníctvom bežnej stravy prijať len asi 10% potrebných hodnôt a v zimnom období máme len veľmi málo slnečných dní, obľúbenou alternatívou ostávajú opäť výživové doplnky. Čo sa týka prirodzenej potravy, obsiahnutý je napríklad v mäse tučných rýb, vaječnom žĺtku, mliečnych výrobkoch, v kakau alebo kokose.
Významnú úlohu zohrávajú aj probiotiká, prípadne náš Elixir ako komplex s obsahom vysokého množstva účinných látok.
Kedy hovoríme o epidémii?
Dnes veľmi často skloňované slovo “epidémia” naberá na význame vtedy, ak ide o rozšírenie vo veľmi krátkom časovom období a definovanom území. Napríklad chrípka má tendenciu prerásť do epidémie niekedy na prelome obdobia január / február.
Nové vírusy sú nebezpečné najmä vtedy, ak nepoznáme presný pôvod a daný rozmer nákazy. Avšak ani v takom prípade netreba podliehať zbytočnej panike, práve naopak je potrebné vykonať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo prípadnému šíreniu.
Antibiotická liečba
Pri takejto liečbe si je potrebné uvedomiť, že antibiotiká sú schopné pôsobiť len na bunkovú stenu, avšak vírusy takouto stenou nedisponujú. Teda antibiotické látky na ne nepôsobia. Pokiaľ vám ich lekár predpíše, snaží sa predísť možnej bakteriálnej infekcii.
Slovo na záver
V rámci prevencie sa určite odporúčame zaoberať prirodzeným a postupným zvyšokvaním odolnosti organizmu, či už cez správnu životosprávu, pohyb alebo otužovanie. Počas epidémie by sme teda mali klásť dôraz na:
- dostatočný príjem antioxidantov, vitamínov, minerálov a omega-3 mastných kyselín
- dodržiavanie zásad osobnej hygieny ako pravidelné umývanie rúk a dezinfekciu
- vyhýbanie sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí, prípadne zvážiť cestu do ohrozených krajín
